Rozhodol som sa

odhaliť Vám svoje súkromie

Obyčajný chalan, ktorý je na prvý pohľad iný iba vzhľadom. Kde vlastne vznikla myšlienka 90 dňovej diéty? Urobíme dohodu. Odteraz to nebudeme volať “90 dňová diéta” ale pomoc ľuďom. Pretože o to tu ide. Tak, skúsime to znova… Kde vznikla myšlienka a z kadiaľ sa čerpá energia na doživotnú pomoc ľuďom? Čo ma prinútilo zasvätiť svoj život Vám?

Chcem Vám to prezradiť...

Pochádzam z (ne)obyčajnej rodiny. Moja matka tvrdo pracovala aby uživila rodinu. 20 rokov otročila v závodoch pri práci s topánkami. Neskôr ju finančná situácia rodiny prinútila k tomu aby odcestovala do zahraničia. Vyrástol som v rodine, kde som ako 6 ročný musel vedieť podávať prvú pomoc. Otec trpel angínou pectoris (srdcovo-cievne ochorenia), astmou (pľúcne problémy), hypertenziou (vysoký krvný tlak) a okrem toho ešte mnoho iných chorôb, ktorých mená ani neviem dohľadať. Podstatné je jedno. Môj otec užíval viac ako 30 tabletiek denne len pre to aby mohol žiť. Nie aby mohol žiť život ako my, zdraví ľudia. Ale aby mohol žiť život aspoň so zmenšenými zdravotnými komplikáciami. 

Vo svojej mladosti tvrdo trénoval v posilke, mal červený pás v karate, bol chudý a športovo založený chlap. Milujúci a pracujúci otec, manžel, kamarát. V jeho 24 rokoch mu zistili prvé zdravotné problémy a tam začala cesta trápenia. 

spravyAko dieťa v škole som bol trochu iný. Predstavte si kombináciou polovičného róma (alebo polovičného bieleho, ako chcete), ktorý sa ľúbi napapať a je to poriadne vidieť na jeho postave. Rodičia zakazovali deťom sa so mnou baviť, pretože bola generácia predsudkov. Súdili ma podľa tých, na ktorých som “rasista” aj ja. Malým deťom utvárali názory ich rodičia a tak tieto predsudky sprevádzali bitky v škole, posmechy a iné šikanovanie. Prenesieme sa cez prvé 3 ročníky na základnej školy, kde som dostal takú bitku, že som sa vrátil domov s rozlámanou bradou a otrasom mozgu. Rodičia nevedeli čo ďalej a tak prípad začali riešiť cez políciu, ministerstvo školstva a samozrejme televíziu, noviny. Ležím si v nemocnici a zrazu mi do izby nabehne moderátor hlavných správ s kamerou, ktorá niesla logo markízy, jojky, ta3. 

A tak som bol samotár. Síce ma prestali mlátiť, pretože sa báli, že budú z nich celebrity. Ale nechceli sa so mnou baviť aj tak. Nebol som bitý ale nepríjemne známy. Keďže som vyrastal v rodine kulturistov z čias komunizmu, bol som k tomuto smeru vedený odmalička. Stravovanie, trénovanie. Začal som boxovať, cvičiť, riešiť prvé diéty a pracovať na sebe. Na strednej škole už chceli byť so mnou kamaráti všetci. 

Dodnes si pamätám na niekoľko chvíl, ktoré sprevádzal podobný scenár: Otec dostal srdcový záchvat. Ja aj s mojou sestrou sme ešte boli malé deti a tak matka zavolala sanitku. Pamätám si ako otec ležal v obývačke na gauči, celý sa triasol a matka pri ňom plakala. Keď prišla sanitka, museli ho okamžite odviezť do nemocnice. Pozeral som sa z okna, vonku už bola tma. Videl som iba striedanie modrých blikajúcich farieb zo sanitky a lekárov nakladujúcich môjho otca do tohto, pre mňa prekliateho auta. Matka sa vrátila späť do bytu, pretože musela zostať pri nás. 

Ja so sestrou sme sa jej opýtali iba jedno slovo. ,,Žije?” 

Odpoveď znela: ,,Neviem.” 

Všetci traja sme sa objali, plakali a čakali, čo bude nasledovať. Jeden z mnohých príbehov…

Keď som mal 18 rokov, dostal som nádchu. Práve som makal na svojej forme v posilke a tak som to vôbec neriešil. Svojou vlastnou nezodpovednosťou sa mi zhoršil stav a skončil som v Nitre pod Zoborom napojený na kyslík. Imunita sa mi odpísala tak, že choroba sa podpísala kombináciou zápalu pľúc, priedušiek a čiernym kašlom. Strašná kombinácia. Držal som sa so svojimi za ruku s hadičkami v nose, nedokázal som im nič povedať ale cítil som obrovské emócie. Otec chodil za mnou a modlil sa aby si Boh radšej povolal jeho, aby som tu ja zostal, že by nedokázal prežiť svojho syna. Po asi mesiaci liečby som sa dal dokopy. Zo dňa na deň. Lekári nechápali ako, pretože mi už žiadne lieky nezaberali. 

Bol november 2014. Vo februári 2015 môj otec umrel na čierny kašeľ. 

Píšem tento článok, pretože chcem ľuďom povedať, prečo som si vybral cestu pomoci ľuďom, no pritom si musím stále utierať z tváre slzy. 

To, že som tu zostal, musí mať nejaký dôvod. Musí to niečo znamenať. Držal som to v sebe, vyčítal si to a nevedel som, kadiaľ mám ísť. 

Všetko to začalo, keď som nahral pesničku “Dito”.

Nedokázal som pomôcť svojmu otcovi ale dal som mu sľub. Zostal som tu pre to aby sa počet ľudí, ktorým zmením životy, rátal na tisíce. Na základe vedomostí o stravovaní, chudnutí tuku, či naberaní svalovej hmoty a správnych tréningových princípoch zmením život každému, kto ma s odhodlaním osloví.

Niesom tuctový tréner s certifikátom za 500€. Nie som osobný tréner a výživový poradca.

Som tréner ľudí.

 Som Šaray, pretože vďaka môjmu otcovi ma oslovujú menom hrdinu, ktorý celý život túžil žiť, chcel byť tým najlepším. A aj bol. Pre mňa áno. Som ten, ktorý dokáže pochopiť Vaše problémy, emócie a trápenia, pretože si nimi prešiel tiež. Som ten, ktorý Vám bude oporou a dá Vám pocítiť, že tu nie ste na to sami. 

A som ten, ktorý svojou prácou dokáže, že to celé malo nejaký zmysel a postará sa o tú, ktorá zostala a stále miluje. Postará sa o tú, ktorá ho vychovala. Ona ma za svoj život ešte stihne objať a povedať mi, že je na mňa hrdá.

Živím sa tým, že pomáham ľuďom. Ale keby peniaze neexistovali a nepotreboval by som ich k svojmu životu, robil by som to aj zadarmo.

Je to moje životné poslanie.


Prečítajte si aj...

Vďaka jedálničku 90 dňovej diéty dosiahnete...

Štíhlu líniu

Zabudnite na neisté diéty bez efektu. Vďaka jedálničku 90 dňovej diéty budete strácať kilogramy bez veľkého obmedzovania.

Sebavedomie

Obliekajte sa do plaviek s úsmevom na tvári. Nadbytočné kilogramy už nebudete musieť skrývať do voľných šiat a oblečenia.

Zdravie

Kombinácia minerálov, vitamínov a bielkovín v jedálničku sa postarajú o ten najlepší zdravotný stav, aký ste kedy mali.

Energiu

Vstávajte do každého rána plní vitality a energie. Správne nastavený jedálniček zmení nielen vás, ale aj vašu chuť do života.